Čo možno ešte neviete o kaproch

Ryba, pre nás tak známa. Charakteristická pre naše rieky a rybníky. I tí, čo sa v rybách nevyznajú ju poznajú, keď už nijak inak, tak určite z vianočného stola. Áno, hovoríme o kaprovi.

Kapor – Cyprinus Carpio sa veľmi dobre etabluje.  Kedysi bol považovaný za nechytiteľnú rybu, no tomu je už dávno koniec. Rybári neustále vyvíjali nové spôsoby a techniky ako dostať túto rybu do svojich sietí a dnes sú už známe moderné techniky, vďaka ktorým je možné chytiť naozaj parádne kúsky. Žil v stojatých a pomaly tečúcich vodách. V 14. storočí sa začal chovať  vo veľkých rybníkoch ako výrazný zdroj obživy obyvateľstva.

kapor obyčajný
kapor obyčajný

 

Trochu z histórie

Pôvodný rybári nemali k dispozícii žiadne špeciálne prostriedky na lov, museli si robiť vlastné. Siete z vriec, prúty z cukrovej trstiny. Lov kaprov sa stával stále viac populárnym od polovice 20. storočia.

Kapry patria medzi najdlhšie žijúce sladkovodné ryby. Môžu sa dožiť 10 až 20 rokov. Je zaznamenaný  rekord, kedy sa kapor dožil 67 rokov. Bolo to v Anglicku v Redmire Pools „Raspberry“.

Pôvod kapra obyčajného siaha do obdobia spred 2000 rokov. Je známe, že už  starovekí Rimania sa venovali chovu kaprov. Pôvodný divo žijúci kapor mal valcovité telo. Súčasný vzhľad mu dali mnísi, ktorí kapra šľachtili. Vytvorili kapra rybničného s vysokým a mohutným telom.

Kapry sú veľmi rozmanité ryby. Líšia sa farebnosťou, tvarom tela, šupinami. Niektoré sú zlatisté, tmavé, iné majú striebristé sfarbenie.

Podľa šupín rozoznávame 4 druhy kapra:

Šupinatý – telo má pokryté šupinami

Zrkadlový (lysec) – má menej nerovnomerne rozdelených zrkadlových šupín, väčšinou na chrbte a na chvostovej časti tela

Riadkovaný – je podobný ako lysec, avšak s radom šupín pozdĺž bočnej čiary.

Kožený (Hladký) – Vo všeobecnosti platí že tento druh kapra nemá žiadne šupiny.  Má kožovitý vzhľad a často malý zaoblený chvost. Rad šupín na boku mu buď chýba alebo je neúplný. Majú nižší počet červených krviniek, čo môže spomaliť tempo jeho rastu.

Rozmnožovanie kaprov

Samec kapra dospieva asi v 3 – 4 roku života, samičky trochu neskôr v 5 – 6 roku. Neresia sa v priebehu mája až júla pri teplote 16-22 stupňov Celzia. Trvá to rôzny počet dní, zvyčajne 7 – 14 dní. Samička kapra dokáže vypustiť 100 000 – 200 000 vajíčok – ikier na kg telesnej hmotnosti. Teda niektoré jedince môžu vytrieť aj 1 000 000 vajíčok. V rieke, či jazere vďaka tomu vznikne masa vajíčok.

Žiaľ väčšinu týchto vajíčok zožerú larvy hmyzu, vtáky, ryby, vrátane kapra a všetko, čo hľadá výživnú potravu. Môže sa stať, že z miliónov vajíčok a malých zárodkov bude väčšina slúžiť na konzumáciu pre vtáky a ryby a ostatné neprežijú prvú zimu. Znie to smutne, ale nie je to až také zlé. Malé percento plôdikov každý rok prežije. A ak budú mať dobré podmienky dožijú sa dospelosti.

Ako odlíšiť pohlavie kapra? Vo väčšej časti roku je to veľmi ťažké. Najlepšie rozdiely uvidíme v čase neresenia. V tomto období samček kapra uvoľní veľa ochranného hlienu a jeho telo sa zdá viditeľne hrubšie. Niektorí to prirovnávajú tomu, akoby boli potiahnutí brúsnym papierom. Samci tvoria malé biele hrudky, ktoré vytvárajú tento drsný povrch. Tieto hrbolčeky sú najviac viditeľné v oblasti hlavy. Samičky si zachovávajú svoj sliznatý povlak a sú omnoho bacuľatejšie ako samčekovia.

Prečítajte si viac o kaprovi v našom atlase rýb

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *